Porovnávanie okráda o radosť.
(Theodore Roosevelt)
Každý človek má sklon porovnávať sa s druhými — niekedy s tými, ktorí majú menej než my a častejšie možno s tými, ktorí sú silnejší, bohatší alebo nadanejší než my. Účinok je v každom prípade negatívny. Mylne sa domnievame, že hodnota človeka závisí od toho, čo má alebo čo všetko dokáže. Môže sa v nás tiež vyvinúť závisť či duch súperenia. Porovnávame sa neustále, aké má kto auto, byt, dom, akú má kto v práci funkciu, akú máme postavu, manžela, partnerku, aké sú naše deti úspešné v porovnaní so spolužiakmi. Neustále sme zvyknutí všetko a všetkých porovnávať. A hlavne porovnávame seba s ostatnými. Tento neustály kolobeh porovnávania sa automaticky prenáša na deti a kolotoč sa nedá zastaviť. Pri tom si treba však uvedomiť, že práve kvôli spomínanému porovnávaniu sa často cítime smutní, nenaplnení, neúspešní a nešťastní. Odchádza z nás životná sila, sme bez energie. Čo si treba uvedomiť alebo sme tento zvyk dokázali zastaviť?
1. Neporovnávajme sa s ostatnými, ale sami so sebou.
Porovnávajme sa vždy len sami so sebou. Napríklad, keď ideme na plaváreň, myslime na to, ako si ideme dobre zaplávať, zrelaxovať, precvičiť si svaly, urobiť niečo prospešné pre svoje zdravie. Nezaoberajme sa tým, kto má akú postavu, kto má aké plavky, kto má aký plavecký štýl. Každý z nás je jedinečný, v živote má iný cieľ, poslanie, a z tohto dôvodu sa porovnávanie stáva úplne bezpredmetné. Keď sa na život pozrieme z tejto stránky, jediné porovnávanie, ktoré má zmysel, je také, keď porovnávame sa vždy len sami so sebou. Keď si všímame, ako sa v čom sa zlepšujeme, v čom stagnujeme a v čom napredujeme.
A keď budeme vidieť, že že sa v niečom zlepšujeme, toto poznanie nám prinesie skutočnú vnútornú radosť. V takomto prípade ani závisť nemá šancu, aby sa mohla v nás rozvinúť. Tadiaľto vedie cesta k tomu, aby sme zažili pocit spokojnosti samých so sebou. Vo chvíľach, keď cítime a vidíme svoj pokrok, máme šancu zažívate skutočné šťastie. Porovnávanie s inými nám tento pocit nikdy nemôže priniesť. Je dobré si predstaviť, kde sme boli pre desiatimi rokmi a kde sme teraz. Alebo je tiež dobré si pospomínať na svoje detské túžby. Možno budeme prekvapení, koľko z tých detských túžob sa nám už dávno splnilo. No, nie je toto dôvod na radosť?
2. Vždy bude existovať niekto lepší ako my.
A viete prečo ešte porovnávanie nemá žiadny zmysel? Pretože vždy bude existovať niekto, kto je lepší ako my. Toto platí v športe, v umení, v učení alebo aj v hromadení materiálnych vecí. Možno jeden mesiac budeme mať najlepšie auto v meste, ale o pár dní si ešte lepšie auto kúpi niekto ďalší. A ak niekto musí byť vždy vo všetkých oblastiach života prvý, v konečnom dôsledku sa veľmi rýchlo vyčerpá a vyhorí. Potom prichádzajú zbytočné úzkosti, smútok a depresie. Čím skôr si ľudia túto pravdu uvedomia, tým skôr majú šancu prežívať chvíle radosti.
3. Nemusíme byť vždy dokonalí.
A ešte jedna skutočnosť. Na to, aby človek dosiahol svoj vnútorný pocit šťastia a spokojnosti, nemusí byť vždy dokonalý. Môže mať aj svoje smutné a nedokonalé dni. To je úplne normálne. Nenormálne by bolo skôr to, keby bol celé dni neustále šťastný. Musíme sa učiť prijímať aj svoje nedokonalosti ako súčasť seba samých.
4. A ak už bez porovnávania s inými nevieme žiť, zmeňme uhol pohľadu.
Psychológovia upozorňujú na to, že ak sa už musíme porovnávať s inými, tak by sme to mali robiť funkčným spôsobom. V takomto prípade je potrebné si uvedomiť, že väčšinou porovnávame schopnosť, ktorú druhý človek dlho precvičoval, investoval do nej veľa energie a my sme za ten čas investovali energiu možno do niečoho iného. Takže často porovnávame neporovnateľné veličiny. Tiež sa na vec možno pozrieť nie so závisťou, ale s odhodlaním, že to skúsime tiež a začneme v oblasti, ktorá nás u nejakého človeka zaujala, viac pracovať, vzdelávať sa, trénovať. S vedomím, že na niečom intenzívne pracujeme, sa budeme aj na ostatných pozerať inými očami. Tento postoj tiež pomáha predchádzať závisti a motivuje k vlastnej zaangažovanosti.
Neberte si nič osobne. Budete imúnni k názorom a činom iných ľudí,
nebudete zbytočne trpieť.
(Don Miguel Ruiz)
